• Vedomá veda

Koncept celostnej vedy 7: Veda a ezoterika

Updated: Dec 12, 2019



Ezoterika



Ďalšou sadou pojmov, ktoré majú niečo spoločné s duchovnosťou, sú pojmy ezoteriky, mágie, astrológie, alchýmie, hermetizmu a kabaly. Tieto úzko súvisia s náboženstvom aj mystikou. Najprv si tieto pojmy vyjasnime. Pod mágiou tu rozumieme techniky, pomocou ktorých má človek priamo pôsobiť svojou mysľou a vôľou na vonkajší hmotný svet, komunikovať s inými ľuďmi na diaľku, predpovedať budúcnosť, komunikovať s duchmi a zosnulými alebo ovládať skryté sily. Pod astrológiou chápeme presvedčenie, že existuje nejaké spojenie medzi individuálnu biografiou a konšteláciou planét v čase narodenia. Pod alchýmiou chápeme mysticky zaobalenú protovedeckú snahu pochopiť a využiť zákony premeny v prírode a ľudskej psyché. Hermetizmus je staroveká metafyzická náuka egyptsko-gréckeho pôvodu o konštitúcii kozmu, prírody a človeka a ich vzťahoch. Kabala je židovská mystická náuka, ktorá chápe celú realitu ako postupnosť emanácií od božského zdroja až k hmotnému svetu, v ktorom žijeme. Pod ezoterikou potom rozumieme súhrn všetkých magických, astrologických, hermetických, kabalistických a alchymickych myšlienok, postupov, kníh, škôl a tradícii, ktoré vznikali už od staroveku a ktoré pretrvávajú v rámci určitých spoločenstiev dodnes. Ďalej je vhodné spraviť rozlíšenie medzi tradičnou ezoterikou a modernou, populárnou ezoterikou. Tradičná západná ezoterika bola pestovaná predovšetkým v úzkych kruhoch zasvätencov a v mystických rádoch. Tieto vznikali už za starovekého Egypta a pokračovali gréckymi mysterijnými školami. Počas stredoveku mali k ezoterickým učeniam blízko najmä templári a od 17. Storočia sa v Európe začali vznikať rozekruciánske a slobodomurárske rády, ktoré na tieto staršie tradície symbolicky nadväzovali a stali sa uchovávateľmi ezoterického poznania. Pod populárnou ezoterikou potom rozumieme predovšetkým množstvo kníh a seminárov, ktoré sa začali objavovať v posledných troch desaťročiach a ktoré sú inšpirované myšlienkami tradičnej ezoteriky, no niekedy predstavujú skôr biznis využívajúci ľudskú túžbu po neznámom. Máme tu na mysli najmä záplavu kníh o anjeloch, channelovaní, atlantíde, mandalách, energetickom liečení, veštení, tarote, astrálnom cestovaní, posmrtnom živote a ezotericky ladenú sebarozvojovú literatúru. Kým tradičná západná ezoterika mala vysoké nároky na jej adeptov a venovali sa jej predovšetkým vzdelaní, materiálne zabezpečení a vedecky informovaní ľudia, primárnou cieľovkou populárnej, konzumnej ezoteriky je skôr nenáročný čitateľ, pre ktorého je ezoterika oddychová literatúra, akási forma rozprávky pre dospelých. Problém s modernou populárnou ezoterikou pritom nie je v obsahoch, ktoré adresuje, ale v spôsobe, akým ich adresuje. Napísať ezotericky ladenú knihu vie v princípe každý oboznámený s ezoterickou terminológiou a s dávkou fantázie, takže sa stáva, že sa vedľa seba na poličke kníhkupectva v sekcii ezoteriky ocitnú z hlbokého poznania vychádzajúce dielo a literárny brak. Je to práve absencia akýchkoľvek kritérií kvality v modernej podobe ezoteriky, ktorá vrhá negatívny tieň na čokoľvek, čo má ezoterický nádych a preto je dnes slovo “ezoterický” vnímané často negatívne, hoci v pôvodnom zmysle znamená jednoducho “vnútorný” alebo “patriaci do vnútorného kruhu”.

Kým náboženstvá sú vo väčšinovej spoločnosti akceptované ako súčasť spoločenského a osobného života, a mystika sa chápe ako vnútorná osobná cesta, tak ezoterika vo všetkých možných svojich podobách sa vzdelanými ľuďmi obyčajne chápe ako synonymum iracionality, blúznivosti, poverčivosti, spiatočníctva a primitívneho myslenia. Je to preto, že kým náboženstvo vypovedá o nadzmyslovej sfére a mystika o subjektívnej sfére, tak ezoterika sa “mieša” do objektívnej sféry - do fungovania skutočného, vonkajšieho, poznateľného sveta, čo je doména, kde sa snaží držať si autoritu veda. Najmä rôzni intelektuáli sa radi voči ezoterike vyhraňujú a v akademickom prostredí je slovo “ezoterický” používané ako nadávka. Ezoterika je v určitom zmysle konkurentom modernej vede v snahe odhaliť zákonitostí sveta a fundamentálne sily, ktoré svet vytvárajú. Mnohí vzdelanci aj chápu ezoterické uvažovanie ako primitívneho predchodcu skutočného, teda vedeckého poznávania sveta - podobné ciele, iné (v prípade ezoteriky nefunkčné) nástroje. Práve vylúčenie magických, astrologických a alchymických princípov, hľadania skrytých síl prírody či mystického významu prírodných zákonov a prechod ku vysvetleniam opierajúcim sa iba o pozorovateľné elementy sa chápe ako definujúci element vzniku skutočnej vedy, kedy sa človek povzniesol z povier k rozumu. Šarlatánska alchýmia sa tak premenila na rešpektovanú chémiu, špekulatívna astrológia prenechala nebesia astronómií a rozprávkovo naivná mágia sa premenila na funkčnú techniku, založenú na skutočnom poznaní sveta - taký je dnešný všeobecne akceptovaný pohľad na tieto fenomény. A naozaj, ak cieľom mágie bolo nájsť účinné metódy na ovládanie prírody a ľudí, tak ťažké stroje meniace tvár zeme, algoritmy predikujúce vývoj trhov, biologické inžinierstvo rozširujúce schopnosti človeka či psychologické poznatky používané v marketingu a predaji sú naplnením magických ambícií prirodzenými prostriedkami. Existuje konsenzus, že to, čo bolo v týchto náukách pravdivé, bolo vyňaté a inkorporované do vedy, a to, čo zostalo, je len nepoužiteľný ezoterický odpad, ktorého štúdium je strata času. K skutočnému poznaniu totiž vedie iba v materialistickej paradigme zakorenená a formálnymi inštitúciami reprezentovaná veda a ezoterika je maximálne hobby pre blúznivcov a naivných.

Otázka či, nakoľko, v akom kontexte a za akých predpokladov môže astrológia, mágia, hermetizmus, alchýmia alebo kabala skutočne fungovať a ako týmto fenoménom vôbec rozumieť, presahuje ambície a možnosti tohto článku. Faktom je, že bežní ľudia kedysi verili množstvu povier a nezmyslov, pretože racionálne, kritické a logické myslenie neboli nijak systematicky trénované a pre mnohé záhadné fenomény neexistovali prirodzené vysvetlenia. Takisto neexistovali formálne inštitúcie, ktoré by kontrolovali validitu ezoterických myšlienok, takže sa v ezoterickom myšlienkovom prúde počas histórie mohlo ľahko usadiť množstvo nezmyslov, ktoré v ňom žijú dodnes. Je tiež pravda, že magické myslenie a praktiky sú dnes prítomné najmä v krajinách tretieho sveta a medzi domorodými kmeňmi, čo nasvedčuje tomu, že toto myslenie stojí v určitej opozícií voči mysleniu modernému. Typickým znakom je napríklad videnie pôsobenia nadprirodzených agentov (démonov, anjelov) tam, kde sú dostupné aj úplne prirodzené vysvetlenia - napríklad pri ochorení a liečení chorôb. Toto všetko však ešte neznamená, že všetka ezoterika je iba znôška nezmyslov. Jej korene siahajú k starovekým mudrcom, kňazom, prorokom a zasvätencom, ktorí podobne ako dnešní vedci vynakladali veľké úsilie na to, aby pochopili zákony univerza a vo svojej kultúre predstavovali intelektuálnu elitu. Je teda ťažko predstaviteľné, že by sa na takéto miesta dostali a udržali sa v nich svojvoľným vymýšľaním si nefunkčných princípov. Skôr je pravdepodobné, že mohli poznať niektoré aspekty fungovania sveta, ktoré dnešná veda už alebo ešte nepozná. Zatiaľ si teda povedzme len toľko, že nefunkčnosť či nepravdivosť ezoteriky nijak automaticky nevyplýva zo samotnej podstaty vedy (ktorou je jej metóda) a ani z údajného konfliktu s rozumom (v konflikte s rozumom vedia byť len tézy logického, nie metafyzického charakteru). Funkčnosť či pravdivosť ezoteriky je v konflikte iba s materialistickým obrazom sveta, pretože v tejto predstave je schopná myseľ komunikovať bezprostredne iba so “svojím” telom (nefunkčnosť mágie), neexistuje v nej koncept, ktorý by dával do súvisu stav a pohyb nebeských telies s okamihom narodenia človeka (nefunkčnosť astrológie), duša človeka neexistuje, takže sa nemá ako transformovať (nefunkčnosť alchýmie), myšlienky sú epifenomén hmoty (nezmyselnosť hermetizmu) a celá existencia je tvorená iba rovinou hmotnou (nezmyselnosť kabaly). V širšej metafyzickej predstave, ktorá by pripúšťala možnosť existencie nadhmotných rovín reality a chápala by myseľ ako energeticko-informačné pole previazané s hmotou, by tieto náuky mohli aspoň v princípe fungovať, pričom pravdivosť či funkčnosť by sa musela overovať na úrovni jednotlivých konkrétnych praktík a tvrdení.


Zamerajme sa teraz podobne ako pri náboženstve a mystike na samotnú existenciu fenoménu ezoteriky, ktorá je historicky nepopierateľná. Mágia bola už súčasťou šamanizmu a je stará desiatky tisíc rokov. V domorodých spoločenstvách sa dodnes zachovali magické rituály, ktoré sa používajú na kontakt s duchmi prírody a predkov, na uzdravovanie, veštenie, atď. Astrológia vznikala spolu s prvými civilizáciami, ktoré pozorovali oblohu, zaznamenávali jej pohyby a hľadali korešpondencie medzi pohybom planét a osudmi ľudí - vyvinula sa v Číne, Indii, Amerike a aj na Blízkom východe. Alchýmia vznikla takisto v rôznych oblastiach starovekého sveta, najmä v Grécku, Egypte, Indii a Číne a niesla v sebe zárodky dnešných empirických vied. Hermetizmus sa formuloval začiatkom letopočtu v helénskom prostredí, pričom nesie prvky egyptských mystérií. Kabala v určitej forme sprevádzala židovské náboženské myslenie pravdepodobne už od čias Mojžiša. Všetky tieto náuky boli v staroveku veľmi živé a tvorili integrálnu súčasť poznania sveta. Poznanie duchovné a poznanie hmotné v staroveku ešte neboli oddelenými sférami, alebo tvorili jednoliaty celok, zakorenený v kozmológii, ktorá tieto sféry prepájala. Toto oddelenie ducha a hmoty ale nezačalo až s modernou vedou, ale s rozšírením kresťanstva, ktoré vo svojej neskoršej kanonizovanej podobe chápalo duchovné poznanie ako neprístupné človeku. Úlohou človeka bolo iba veriť v Boha, nie však študovať skryté zákony, princípy a sily, ktorými Boh stvoril svet a už vôbec nie využívať ich vo svoj prospech. Pokus o štúdium skrytých síl kozmu bol videný ako prehrešok voči Bohu, ako trúfalosť a pokušenie diabla, a preto boli ľudia venujúci sa týmto disciplínam katolíckou cirkvou prenasledovaní, odsudzovaní, mučení a popravovaní ako kacíri. Dnes už sa tak našťastie nedeje, ale na postoji katolíckej cirkvi v týchto otázkach sa veľa nezmenilo. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko, v knihe “Ničivá sila okultizmu” z rúk slovenského katolíckeho kňaza a exorcistu sa ako dielo diabla prezentuje všetko, čo len trochu zaváňa ezoterikou: viera v skryté sily prírody, vyvolávanie duchov, automatické písanie, veštenie, nosenie amuletov, mediumita, homeopatiká, ľudové liečiteľstvo, bioenergoterapia, reiki, akupunktúra, a dokonca aj joga a Harry Potter, ktorý “je zlý”, pretože sa v ňom "pozitívne zobrazuje okultizmus, mágia a manicheizmus". Treba zdôrazniť, že tieto veci nie sú podľa katolíckej cirkvi len jednoduché nezmysly, naopak, sú to všetko potenciálne účinné a nebezpečné metódy, práve preto, že sa opierajú o nadprirodzené sily a entity.


S klesajúcou dominanciou katolíckej cirkvi v otázkach poznania a so znovuobjavením antických spisov po križiackych výpravách sa na krátke historické obdobie dostali ezoterické myšlienky do intelektuálneho mainstreamu - bolo to v období renesancie, kedy vznikla Platónska akadémia vo Florencii, staré hermetické a alchymické spisy sa prekladali a ich myšlienky sa premietali do diel súdobých intelektuálov a vedcov. Myslitelia ako Marcilio Ficino alebo Pico della Mirandola, ktorí sa zaslúžili o rozvoj humanistických myšlienok, boli zároveň nadšenci hermetických vied. Dokonca sám Newton, zakladateľ fyziky - prototypu exaktnej vedy - bol vlastníkom jednej z najväčších alchymickej knižníc, čo je fakt, ktorý sa väčšinou v školskom vzdelávaní opomenie. Osobnosti ranej vedy ako Robert Fludd, John Dee, Paracelsus, Robert Boyle, Giordano Bruno alebo Heinrich Cornelius Agrippa boli takisto prívrženci hermetických vied a usilovali sa o syntézu rôznych ezoterických náuk a o ich spojenie s empirickou vedou. Neskôr sa však vďaka úspechom materialistickej vedy a pod tlakom osvietenského svetonázoru, ktorý zdôrazňoval rozumovo-analytické poznanie a empirickú vedu, začalo od ezoterických prvkov upúšťať, až sa veda ezoteriky a tým pádom aj akýchkoľvek duchovné orientovaných pojmov úplne zbavila, čo je stav, ktorý trvá dodnes. Pôvodná ezoterika síce stále žije v rôznych rádoch a spoločenstvách, ale tieto pôsobia ako kultúrny underground, ktorý s akademickou mainstreamovou vedou neprichádza nijak systematicky do styku.


Jedná sa teda pri ezoterike o prekonanú formu náhľadu na svet? Mohlo by sa zdať, že ľudstvo už z ezoterického uvažovania “vyrástlo” - mágia, astrológia, hermetizmus, kabala ani alchýmia sa v žiadnej serióznej, intelektuálnej či akademickej debate o fungovaní sveta nevyskytnú a ak sa o nich vo vedeckom prostredí hovorí, tak len ako o forme kultúrneho prejav alebo ako o historickom fenoméne. Prakticky žiaden vedec si nekladie otázku, aspoň nie na formálnych fórach, či náhodou komunikácia s anjelmi, veštenie alebo astrálne cestovanie nie sú naozaj možné. To však neznamená, že si tieto otázky niektorí vedci nekladú v súkromí, napríklad po osobných zážitkoch s fenoménmi, ktoré si nevedia vysvetliť a ktoré nezapadajú do ich naučeného obrazu sveta. Tabuizovanie týchto tém na akademickej pôde je však také silné, že nikto nebude riskovať, aby jednou nevhodnou otázkou či poznámkou stratil rokmi nadobúdaný akademický kredit.


To, že bola ezoterika vytlačená z intelektuálneho prostredia, však neznamená, že zmizla z ľudských myslí. Práve naopak - populárna kultúra je ezoterikou presiaknutá. Kým pred 20 rokmi bolo kníh o ezoterike v typickom kníhkupectve len zopár, dnes sú jej venované celé sekcie, čo odráža stúpajúci dopyt ľudí po takomto obsahu. Ezoterikou inšpirované postupy ako pozitívne myslenie, vizualizácie úspechu a seba-programovanie sú základom mnohej sebarozvojovej literatúry, čo je miliardový biznis. Medzi najpopulárnejšie filmy patria tie, ktoré obsahujú rôzne magické či nadprirodzené elementy, kde superhrdinovia ovplývajúci nadprirodzenými schopnosťami proti sebe bojujú na strane dobra a zla. Okrem toho sa na západe rozmáha tzv. nová spiritualita, čo sú rôzne formy nenáboženských siekt, spoločenstiev a hnutí, ktoré hlásajú buď návrat k predkresťanským duchovným koreňom (novopohanstvo, novo-čarodejníctvo, wicca, neošamanizmus, neomysterijné školy, atď.), alebo sú inšpirované východnou mystikou a inkorporujú prvky budhizmu, tantry, jogy, atď. Intelektuálnemu racionalizmu sa podarilo vytlačiť ezoteriku z vedomia spoločnosti, takže sa komfortne usídlila v jej podvedomí a tlačí nás k tomu, aby sme ezoterické myšlienky hľadali v inej forme, keď sa z oficiálneho diskurzu o pravde a poznaní vytratili.


Inklinácia k ezoterike nie je náhodná. Veľa ľudí sa aspoň raz za život s niečím nevysvetliteľným stretne - napríklad poznáte alebo ste počuli o ľuďoch, ktorí sú pozoruhodne presní v predpovedaní osudov iných ľudí; možno poznáte ľudí, ktorí vedia liečiť len dotykmi alebo inou netradičnou metódou; alebo sa vám prihodia rôzne synchronicity a veľmi dobre pasujúce, významom presiaknuté “náhody”; mali ste zlú predzvesť, ktorá sa vyplnila; máte pocit, že vám dal vesmír akési znamenie, ktoré sa neskôr ukázalo ako správne; máte sny, ktoré sa vyplnia; vaše sústredenie na nejakú vec vám pritiahlo do života veci a ľudí s ňou spojených; atď. Možno ak si začnete vlastný život všímať lepšie, zistíte, že sa v ňom vlastne deje veľa pozoruhodných vecí, ktoré sme ale naprogramovaní si nevšímať práve vďaka žitiu v kultúre, ktorá sa na takéto veci pozerá skepticky.


Podobne ako pri náboženstve a mystike, mnohí ľudia sú k ezoterike podvedome priťahovaní, aj keď nemajú žiadnu osobnú neobvyklú skúsenosť. Základným kameňom západnej ezoteriky je hermetizmus. Ten je založený na niekoľkých fundamentálnych princípoch, z ktorých najzákladnejší sa nazýva princíp mentalizmu. Ten hovorí, že existuje akási "kozmická myseľ", že kozmos samotný má mentálny charakter. Podobne ako ľudská myseľ tvaruje hmotu do podôb predmetov, budov a strojov, tak táto kozmická myseľ má byť zdrojom všetkých princípov a zákonov, ktoré tvarujú kozmickú energiu a hmotu do štruktúr, ktoré poznáme ako atómy, molekuly, kozmické telesá, biologické druhy, atď. Z toho, že všetky prírodou alebo ľuďmi vytvorené formy majú svoj pôvod v nejakej mysli (kozmickej alebo ľudskej, ktorá je s tou kozmickou súpodstatná), má vyplývať prepojenie medzi všetkým, čo existuje. Špeciálne z toho vyplýva aj to, že naše myšlienky nie sú len predstavy uzavreté v našich lebkách, ale sú súčasťou tejto kozmickej mysle a preto vedia mať v princípe vplyv aj na vonkajší svet. Podľa tejto predstavy s vonkajším svetom teda neinteragujeme iba prostredníctvom nášho tela a jeho akcií, ale aj prostredníctvom myšlienok samotných. Naše myšlienky tak majú podľa hermetizmu schopnosť priamo pôsobiť v hmotnej realite a formovať ju. Táto predstava o prepojenosti sveta, skrytých silách a vplyve myšlienok na hmotu, je to, čo robí ezoteriku takou populárnou aj dnes. Bez ohľadu na to, či a nakoľko je tento pohľad pravdivý alebo nie, mnohí ľudia na intuitívnej rovine k takejto predstave sveta inklinujú. Na takejto intuícii o sile a význame myšlienok pritom nie je nič “nerozumné”, ba práve naopak. Vplyv myšlienok na hmotu vidíme bezprostredne a každodenne na tom, že svojou vôľou a myšlienkami ovládame a ovplyvňujeme svoje telo, pričom samotné myšlienky neprežívame ako súčasť tohto tela. Je to až dodatočný metafyzický konštrukt, automaticky prijímaná, no empiricky neoverená vedecká hypotéza, ktorá nám tvrdí, že myšlienky sú vlastne nejak totožné s mozgom. Priamo nezažívame myšlienky ako súčasť tela, ale ako súčasť nášho vnútra, takpovediac ako inú rovinu existencie - a ak vie toto vnútro, ktoré sa nenachádza vo fyzikálnom priestore a nepodlieha jeho zákonom, pôsobiť na fyzikálnu hmotu nášho tela, možno vie vnútro alebo myseľ kozmu pôsobiť na vonkajšiu fyzickú hmotu a možno vedia jednotlivé vnútra spolu komunikovať. Presne toto naznačujú rôzne experimenty v oblasti parapsychológie (telepatie a telekinézy), o ktorých si povieme neskôr.


Tí ľudia, ktorí majú odpor k formálnym náboženstvám, postulujúcim pre nich neuchopiteľného a od reálneho sveta vzdialeného boha, ale nesedí im ani plochosť materialistickej vedy, hľadajú akýsi vyvážený stred "medzi nebom a zemou" práve v rôznych ezoterických učeniach. Jedná o opäť o akúsi intuíciu - že za viditeľným svetom vonkajších prejavov sa skrýva neviditeľný svet myšlienok, energií a prepojení, ktoré je možné spoznať iba veľmi pozorným, predsudkov zbaveným vnútorným okom, prostredníctvom vnímania pôsobenia týchto vecí v sebe samom - vo svojom tele, myšlienkach, inšpiráciách, emóciách a životnej ceste. A podobne ako v prípade náboženskej a mystickej intuície, aj tieto ezoterické intuície, stojace v pozadí populárneho záujmu o ezoteriku, priamo protirečia materialistickému obrazu sveta, ktorý pokladá za reálne iba to, čo vie priamo alebo prístrojmi zmerať. Odkiaľ sa teda takéto zvláštne intuície a zážitky podľa vedy berú?


Veda má na všetko samozrejme skeptickú odpoveď. Napríklad pri vnímaní synchronicít sa predpokladá, že sú to všetko formy tzv. confirmation biasu či wishful thinkingu - skreslení, pri ktorých si všímame iba veci, ktoré nám zapadajú do nejakej schémy a nevšímame si tie, ktoré sa tam nehodia. Napríklad sa nám vyplní to, čo sa nám sníva, a preto si myslíme, že sme mali budúcnosť predpovedajúci sen. Lenže väčšinou sa nám vôbec nestáva to, čo sa nám sníva. Ak si teda všimneme len ten vyplnený sen a opomenieme tie nevyplnené, tak to vyzerá ako mágia, pričom v skutočnosti je to obyčajná očakávateľná štatistika - občas sa nám naše sny či želania čistou náhodou splnia, ale väčšinou nie. Tak znie rozumový argument, veľmi často používaný napríklad proti synchronicitám alebo iným formám "komunikácie" vesmíru s človekom. Jeho problém je v tom, že opomína vnútornú kvalitu týchto synchronicít a mieru ich nepravdepodobnosti. Ak sa vám napríklad sníva o ceste do práce, ktorou chodíte denne, a potom ňou skutočne idete, tak to naozaj nie je nič výnimočne. Ale ak sa vám sníva napríklad o stretnutí s človekom, ktorého ešte nepoznáte, a potom ho naozaj stretnete, tu už veľmi ťažko hovoriť o náhode a nejakom prirodzenom zákone štatistiky, pretože vyčísliť pravdepodobnosť takéhoto niečoho nie je ani teoreticky možné. Veľmi často sa tohto confirmation biasu práve dopúšťajú samotní skeptici, keď systematicky ignorujú alebo automaticky spochybňujú evidenciu, ktorá by narúšala ich predstavy o fungovaní sveta. Najkomickejšie je toto popieranie vtedy, keď sa tieto zvláštne veci dejú práve im - na tom je vidieť, aká je sila skalopevných presvedčení.

Čo sa týka pôsobenia mysle (akejkoľvek - kozmickej, ktorá podľa vedy ani nemôže existovať či ľudskej) na hmotu, populárna skeptická námietka tu je, že takéto niečo by popieralo zákony fyziky. Avšak je už oveľa ťažšie povedať, ktoré konkrétne a prečo. Fyzikálne zákony sa totiž formulovali pri experimentovaní s hmotou nezávislou od ľudského myslenia. "Fyzike mysle", teda tomu, ako vôbec vedia myšlienky pôsobiť na hmotné štruktúry (napr. aj na naše telo, kde evidentne pôsobia) zatiaľ na vedeckej úrovni rozumieme len veľmi málo a preto je predčasné robiť závery o tom, čo všetko myšlienky dokážu a čo nie len na základe terajšieho fyzikálneho poznania.


Celkovo sa dá povedať, že veda, predovšetkým psychológia, sa pri vysvetľovaní ezoterických fenoménov obmedzuje iba na reduktívne úvahy, podľa ktorých atraktivita ezoterických princípov vyplýva iba z potreby hľadať vo vesmíre zmysel, z tendencie vidieť dizajn, inteligenciu a zámery tam, kde nie sú a z potreby byť súčasťou nejakého vyššieho poriadku. Priamu evidenciu, ktorá jednotlivé princípy potvrdzuje, vidí veda ako zmes trikov, klamstiev, autosugescie, kognitívnych skreslení a halucinácií. Hoci si mnohí myslia, že je to racionálna pozícia, opak je pravdou - racionálne by bolo uznať, že zatial primálo rozumieme svetu na to, aby sme mohli všetky ezoterické myšlienky klasifikovať ako nezmysly. Apriórne hľadanie iba reduktívnych vysvetlení, zakotvených iba v materialistickom obraze sveta, a odmietanie akejkoľvek evidencie narušujúcej tento obraz, je v skutočnosti prejav ideologického, nie racionálneho myslenia.

Ezoterika, napriek tomu, že je dnes stále populárna, je už niekoľko storočí pod dvojitým útokom - jednak zo strany formálnych náboženstiev, ktoré v nej vidia nebezpečnú konkurenciu a rúhanie, a potom zo strany materialistickej vedy, ktorá v nej síce vidí znôšku nezmyslov, no v určitom zmysle aj konkurenciu, lebo ak by sa ukázali niektoré prvky ezoteriky ako pravdivé, znamenalo by to, že vedeckému poznaniu niečo dôležité uniká. Práve vytláčaním ezoteriky mimo serióznu intelektuálnu debatu sa však dosahuje to, že v nej prakticky neexistuje žiadne rozlíšenie kvality. Preto sa potom miešajú tisícročné tradície odovzdané z generácie na generáciu so svojvoľnými nezmyslami, ktoré produkujú autori za účelom zisku, a bežný človek nevie rozlíšiť knihu plnú skutočného poznania od knihy plnej nezmyselných zlátanín. To, čo je potrebné spraviť, je zbaviť sa klapiek materialistickej paradigmy a preosiať ezoterické poznanie sitom kritického rozumu a empirickej skúsenosti. Čokoľvek, čo by sa z ezoterického poznania ukázalo ako pravdivé, má potenciál radikálne transformovať jednotlivé domény dnešnej vedy, od psychológie, cez biológiu až po fyziku. Pre celostné poznanie môže mať znovuobjavená autentická ezoterika podobný význam, ako mali kedysi znovuobjavené diela antiky pre rozkvet renesancie.

V ďalšom pokračovaní tejto série opustíme duchovnú rovinu, s ktorou nemusia mať niektorí žiadnu skúsenosť ani vzťah a pozrieme sa na fenomény, ktoré sú nám všetkým dôverne známe - vedomie a myseľ.

©2019 by Vedomá veda. Proudly created with Wix.com