©2019 by Vedomá veda. Proudly created with Wix.com

mbs.png

CELOSTNÁ VEDA

Moderná veda nám priniesla civilizačný a technologický pokrok, odbremenenie od namáhavej práce, zmiernenie utrpenia a zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Umožňuje nám nazrieť do mikroštruktúry hmoty a do diaľok vesmíru. Na vysvetlenie mnohých javov súvisiacich s vedomím, mysľou a duchovnou dimenziou človeka je však súčasná paradigma vedy nedostatočná. Mnohé experimenty naznačujú, že vedomie a myseľ sú skôr fundamentálnymi silami či vlastnosťami reality, než produktom hmotných procesov. Tento pohľad má závažné praktické a filozofické dôsledky a umožňuje klásť nové typy otázok a konštruovať nové typy experimentov: Existujú aj iné fundamentálne sily prírody, než tie, ktoré pozná fyzika? Ako sa myšlienky premieňajú na fyzikálnu aktivitu mozgu? Existujú aj vyššie formy vedomia, než akým disponuje bežný človek? Sú individuálne mysle nejakým spôsobom prepojené? Aké poznanie sa ukrýva v jednotlivých duchovných tradíciách ľudstva? Takéto otázky sa v materialistickej paradigme nedajú otvorene klásť a skúmať, pretože priamo protirečia jej východiskám. Sekcie nižšie naznačujú, akým smerom by sa mohli jednotlivé vedy rozvinúť, ak by boli zasadené v novej vedeckej paradigme. Dnešná veda uznáva len dva zdroje poznania - zmysly, ktoré poskytujú dáta o vonkajšom svete, a rozum, ktorý tieto dáta usporadúva do teórií. Pre celostné poznanie je potrebné rozvíjať aj introspektívne formy poznávania, ktoré boli a sú integrálnou súčasťou rôznych filozofických a duchovných tradícií. Systematickosť a kritické myslenie typické pre vedecké bádanie sú nevyhnutné, avšak nie postačujúce. Okrem intelektuálnych schopností je potrebné pestovať aj subtílnejšie vnímanie a okrem zraku orientovaného navonok trénovať aj zrak orientovaný dovnútra. Celostná veda je veda chápajúca vedomie a myseľ ako základné aspekty reality a uznávajúca introspekciu ako dôležitý zdroj poznania.

“Vedomá skúsenosť je tou najdôvernejšou vecou, ktorú poznáme, no zároveň tou najzáhadnejšou. Neexistuje nič, čo by sme poznali priamejšie, ale je úplne nejasné, ako ju spojiť so všetkým ostatným, čo o svete vieme."

David Chalmers

PRINCÍPY NOVEJ VEDECKEJ PARADIGMY

Metafyzické základy celostnej vedy


Niektorí chápu metafyziku ako protiklad vedeckého poznania, ako špekuláciu bez empirickej opory. Avšak aj dnešná veda sa prakticky riadi konkrétnou metafyzikou - predstavou o hmote ako fundamente reality.  Napríklad hoci sú objektívne stavy mozgu a subjektívne stavy vedomia korelované, tak predstava, že vedomie je procesmi mozgu generované, už nevyplýva z empirických dát, ale vychádza z tejto hmotnej metafyziky a ukazuje sa ako nesprávna. Na usporiadanie a prepojenie poznania a interpretáciu dát je vždy určitá metafyzická predstava nevyhnutná. Tá sa sama nedá empiricky vcelku dokázať, ani vyvrátiť. Môže však byť vzhľadom na skutočnosť viac alebo menej pravdivá a miera jej pravdivosti sa dá posúdiť podľa explanačnej sily teórií, ktoré v jej rámci vedia vzniknúť. Filozofi a historici vedy sa zhodujú, že voľba základných metafyzických východísk zásadne ovplyvňuje podobu vedeckých teórií. Myslíme si, že nasledujúce východiská lepšie reflektujú realitu, než východiská mechanického materializmu, pretože dokážu lepšie vysvetliť rôzne javy, ktoré sa do súčasnej paradigmy nedajú dobre začleniť.
 

Vedomie ako fundamentálny aspekt reality

Mystické a meditačné vhľady naznačujú, že fenomenálne vedomie a sebauvedomovanie je jav, ktorý má transcendentný charakter a presahuje hmotný svet, čas a priestor. Kým západná psychológia sa orientuje predovšetkým na osobnosť človeka, východné a mystické náuky obsahujú hlbšie chápanie psychiky človeka a rôznych stupňov jeho vedomia. Najvyššou formou vedomia je podla týchto náuk vedomie kozmu, ktoré je zdrojom všetkých kozmických energií (vrátane fyzikálne chápanej hmoty a jej silových polí) a prírodných zákonov a ktoré sa v podmienkach hmoty najviac manifestuje práve v človeku. Tento pohľad netreba prijať ako dogmu, ale pripustiť ako možnosť a tvoriť testovateľné vedecké teórie, ktoré s takto ponímaným vedomím pracujú.

Myseľ ako pole a interakcia mysle a hmoty

Experimentálne preukázané fenomény ako telepatia, jasnovidectvo a mediumita dokazujú, že hoci je myseľ človeka úzko zviazaná s činnosťou jeho mozgu, niektoré jej zložky či procesy nie sú uzavreté v lebke človeka a majú prístup k iným mysliam. Individuálna myseľ je možno iba časťou akejsi univerzálnej mysle, ktorá predstavuje rozpriestranené, energeticko-informačné pole. Myšlienky a emócie potom nie sú len subjektívne odrazy objektívnych procesov mozgu, ale formy energetických vibrácií, ktoré majú schopnosť kauzálne vplývať na hmotu a to aj nelokálne, t.j. na hmotné objekty vzdialené v čase a priestore. To dokazujú aj experimenty v oblasti kvantovej fyziky, kde sa ukazuje, že vedomie pozorovateľa hrá rolu pri samotnom priebehu experimentu. Preto môžu niektoré postupy alternatívnej medicíny reálne fungovať a naše myslenie môže ovplyvňovať náš život oveľa zásadnejším spôsobom, než si bežne myslíme. Mozog môže fungovať ako rozhranie, ktoré myseľ individualizuje a cez ktoré sa myšlienky premieňajú na aktivitu tela a cez ktoré informácie zo zmyslových orgánov a telesných procesov vstupujú do mysle.
 

Oduševnenosť prírody

Predstava, že príroda funguje ako stroj, ktorý sa riadi iba mechanickými zákonmi a človek je jediný vedomý živočích, stavia medzi človeka a prírodu umelú bariéru, ktorej dôsledkom je aj dnešná ekologická kríza. Prírodné národy vnímali prírodu oduševnene, lebo v nej cítili pôsobiť tú istú tvorivú silu, ktorú cítili aj v sebe. Tak ako človek, aj príroda má svoj vnútorný svet a práve cez toto vnútorné spojenie môže človek poznávať prírodu úplne iným spôsobom, než zmyslovým pozorovaním.

Hlbinná prepojenosť sveta

To, že celý svet je prepojený, môže byť viac, než len poetické vyjadrenie - môže to byť metafyzická pravda. Kým v súčasnej paradigme vedy sa svet skladá z izolovaných objektov, ktoré spolu iba mechanicky interagujú, v novej paradigme sú všetky udalosti a objekty prepojené tým, že ich spája vedomie, ktoré nimi všetkými preniká. Preto hodnoty empatie a ekológie nie sú iba svojvoľnými morálnymi normami, ale prirodzeným dôsledok uvedomia si tohto hlbinného prepojenia.
 

Uvažovanie v nad-hmotných rovinách a poliach

Naše myšlienky a emócie nie sú totožné s hmotnými procesmi, ale predstavujú vyššiu rovinu reality, ktorá je však s hmotou previazaná. Aj o matematických vzťahoch predpokladáme, že existujú, hoci ich nevieme pozorovať zmyslami, ale vieme ich nahliadať iba imagináciou. Dnešná veda však objektívnu existenciu prisudzuje len hmotnej rovine a ostatné roviny chápe len ako naše predstavy. Tieto nad-hmotné roviny ale nielenže môžu objektívne existovať, ale môžu existovať aj také, ktoré zatiaľ západná veda vôbec neidentifikovala. Východné tradície napríklad okrem fyzického tela rozlišujú aj ďalšie "telá" zložené z iných foriem energie. Dnešná veda sa snaží pozerať na realitu ako na interakciu hmotných objektov. Štyri fundamentálne fyzikálne sily, ktorými sa tieto interakcie riadia, však sami nie sú hmotnými objektami - predstavujú silové polia, ktoré hmotnú realitu tvarujú. Okrem fyzikálnych polí a síl, ktoré riadia pohyby elementárnych častíc, ale môžu existovať aj polia a sily, ktoré vplývajú na a tvarujú aj myšlienkový a biologický svet. Pripustenie možnosti objektívnej existencie nad-hmotných rovín a polí vytvára konceptuálny priestor pre objavenie doteraz neidentifikovaných síl a zákonov.

Prepojenosť človeka a kozmu

Ak vedomie človeka je odrazom vedomia kozmu, tak vnútorný, duševný svet človeka môže byť utváraný rovnakými princípmi a silami, ako vonkajšia príroda. Systematické štúdium korešpondencií medzi dušou a svetom môže pomôcť odhaľovať duševné zákony sledovaním prírody a prírodné zákony sledovaním svojho vnútra, čo dáva metafyzický základ pre širšiu vedeckú metodológiu, než s akou pracuje dnešná veda.

Étos a metodológia celostnej vedy

 

Étos vedy predstavuje súbor hodnotových a vodiacich princípov, na ktorých je veda postavená a metodológia sa zaoberá povolenými zdrojmi a postupmi poznania. Väčšina z nasledujúcich princípov sa dá pripísať aj súčasnej vede, hoci ich dodržiavanie je často sporné. Celostná veda sa však vyznačuje uznaním spirituality ako dôležitej dimenzie človeka, úctou k tradičnému poznaniu a rešpektovaním výpovednej hodnoty vnútornej skúsenosti.
 

Úcta k faktom a nedogmatickosť

Prvotným princípom k vedy je úcta k faktom. Ak sa nedá výsledok experimentu zlúčiť s určitou teóriou či modelom, je to teória, ktorú treba opraviť. Dnešná veda má tendenciu ignorovať alebo podceňovať dáta, ktoré sa vymykajú materialistickému obrazu sveta.

Vedecká rigoróznosť
Javy súvisiace s vnútorným prežívaním človeka sú veľmi subtílne a teórie ich popisujúce budú nutne používať vágnejšie pojmy, než teórie popisujúce fyzikálne procesy. Cieľom by však napriek tomu malo byť používať čo najpresnejšie pojmy a čo najlepšie definovať oblasť pôsobnosti určitej teórie. Testovatelnosť, falzifikovatelnosť a peer-review by mali byť štandardami aj pre celostnú vedu.

Pokorná zvedavosť a otvorenosť

Najväčšie objavy sa často nezrodili zo suchej racionalizácie, ale z osobnej fascinácie vedca určitým fenoménom. Základným postojom vedca by preto nemala byť pýcha, na to, čo vie, ale pokorná zvedavosť ohľadom toho, čo nevie. Zároveň by mal byť otvorený prehodnotiť a zmeniť svoje predstavy o fungovaní sveta, ak experimenty ukážu existenciu síl a prepojení, s ktorými predtým nerátal.

 

Kritické myslenie
Témy súvisiace s podstatou človeka sú tradične veľmi emocionálne nabité a bývajú súčasťou rôznych ideológií - náboženských, politicko-sociálnych, ale aj vedeckých, ktoré prenikajú aj akademickou obcou. Celostná veda by mala vedieť tieto ideológie rozoznávať a nepodliehať žiadnej z nich.

Filozofická uvedomelosť
Hranica medzi vedou a filozofiou je tenká. Často sa tak stáva, zvlášť v populárnej literatúre, že filozofické názory určitého vedca sú prezentované ako vedecký poznatok. Treba rozlišovať medzi tým, čo presne hovoria dáta, a čo je už dodatočná interpretácia filozofickej povahy.

Uznanie dôležitosti vnútornej práce a skúsenosti

Veda principiálne vychádza zo skúsenosti. Dnešná veda však vychádza len zo skúsenosti zmyslov, teda z dát, ktoré prichádzajú zvonka a ku ktorým má prístup každý bez špecifického tréningu. Celostná veda by však mala brať do úvahy aj vnútornú skúsenosť, ktorú podobne ako intelekt nemá rovnako rozvinutú každý a ktorú je potrebné trénovať metódami, ktoré dnes vôbec nepatria do tréningu vedca či filozofa. Rozsah vnímania vo všeobecnosti závisí od stavu vedomia vnímateľa. Vyššie stavy vedomia môžu sprostredkovať širšie vnímanie a hlbšie skúsenosti, preto by sa aktívna práca s vlastným vedomím a mysľou mala stať základným pilierom vzdelávania práve tak, ako matematika alebo jazyky.

Úcta k tradičnému poznaniu

Poznatky starých kultúr a tisícročných tradícií sa dnes považujú za primitívne a prekonané. Málokedy sa ale dnešná veda snaží tieto poznatky skutočne pochopiť, takže tento postoj je často dôsledok pýchy moderného človeka. Správny postoj by mal vychádzať z vôle pochopiť predstavy našich predkov a úsilia vytiahnuť z nich pravdivú esenciu.
 

Uznanie spirituality ako dôležitej dimenzie človeka

Spirituálne predstavy a postoje formovali a posúvali ľudstvo dopredu dávno predtým, než tu bola moderná veda. Pre vysvetlenie a štúdium týchto fenoménov je preto potrebné nepozerať na ne reduktívne ako na pomocné psychologické mechanizmy alebo patologické poruchy, ale uznať spiritualitu ako jednu zo základných dimenzií človeka.


Spoločenská zodpovednosť a angažovanosť
Veda je integrálnou súčasťou kultúry, nie je samoúčelná a nežije vo vákuu, ale plní špecifickú spoločenskú úlohu. Tohto poslania si musí byť vedomá a musí preto zohľadňovať, aké postoje, hodnoty a vzorce správania vyplývajú z jej teórií.

Morálna integrita
Vedci nie sú hodnotovo a citovo neutrálne stroje produkujúce objektívne poznanie, sú to ľudia so svojimi vášňami, túžbami, osobnými sklonmi a egom. Každá vedecká teória prechádza cez filter osobnosti jednotlivého vedca a je ním poznačená, zvlášť to platí o vedách týkajúcich sa človeka a spoločnosti. Čím je vnútorný priestor vedca kultivovanejší, tým menej sú jeho vedecké pohľady poznačené subjektívnymi osobnostnými sklonmi a egoistickými motiváciami.

philo-major.jpg

CELOSTNÁ FILOZOFIA

Filozofia má voči vedám špecifické postavenie. Skúma ich princípy, metódy a predpoklady, no zároveň je sama vedami inšpirovaná. Celostná veda vyžaduje v prvom rade oživenie a nové premyslenie filozofických perspektív, ktoré pripúšťajú svojbytnú existencie vedomia a mysle v ontológii a poznávacej funkcie intuície a zmenených stavov vedomia v epistemológii. Na svet sa treba začať pozerať ako na komplexnú sieť do seba zapojených celkov v dynamických vzťahov a v neustálom procese zmeny, namiesto hľadania stabilných štruktúr. Okrem dnes dominantných škôl analytickej a kontinentálnej tradície je potrebné oživiť tzv. pereniálnu tradíciu. Takáto zmena perspektívy by tiež otvorila nové pohľady vo filozofii mysle, filozofii náboženstva a filozofickej antropológii.

Programs_Dept-CS_CogSci_lrg_0.jpg

CELOSTNÁ KOGNITÍVNA VEDA

Kognitívna veda študuje interakciu medzi mozgom a mysľou prostredníctvom počítačových modelov a skenovaním činnosti mozgu, pričom predpokladá, že vnútorné mentálne procesy ako rozhodovanie, pamätanie alebo zmyslové vnímanie zodpovedajú určitým fyzikálnym procesom realizovaným v mozgu. V tejto perspektívne je však principiálnym problémom vysvetliť, ako mozog generuje myseľ a vedomie, subjektívnu skúsenosť. Možno je to však zle položená otázka. Viacerí autori sa nazdavajú, že mozog pôsobí skôr ako filter, prostredníctvom ktorého je myseľ individualizovaná, je vtiahnutá do tela a ovláda jeho činnosti.

science, secondary, recommendations, adv

CELOSTNÁ BIOLÓGIA

Biológia predpokladá, že jednotlivé kognitívne procesy a vedomie ako také sa vyvinuli náhodnými mutáciami ako špecifické adaptácie zvyšujúce šance organizmu na prežitie v určitom prostredí. Čo ak tieto mutácie nie sú celkom náhodné, a okrem darwinistického prirodzeného výberu v evolúcii pôsobí aj tvorivá, vedomá a inteligentná sila? Čo ak nevytvárala v evolučnej histórií hmota čoraz zložitejšie formy vedomia, ale naopak vedomie tvarovalo hmotu čoraz zložitejším spôsobom, aby sa čoraz viac manifestovalo na Zemi? Staré kultúry považovali celú prírodu za oduševnenú a jej zákony za prejav kozmického intelektu - je tento pohľad relevantný aj dnes?

Biológia je veda o živote. Podrobne skúma a systematizuje jeho najrôznejšie prejavy. Pozná rôzne charakteristiky života, ale nevie, čo bolo príčinou vzniku života z neživých fyzikálno-chemických procesov. Čo ak je sám život transcendentný fenomén, úzko zviazaný so samotným vedomím?

ego-structure.jpg

CELOSTNÁ PSYCHOLÓGIA

Psychológia študuje vedomú osobnosť človeka alebo ego a podvedomé mechanizmy, ktoré skresľujú naše vnímanie a ovplyvňujú naše rozhodnutia. V oblasti náboženstva a mystiky však existujú psychické fenomény, ktoré môžu mať majú hlbší pôvod a ktoré sa možno nedajú pochopiť v rámci štruktúr a teórií, s ktorými psychológia bežne pracuje. Toto si uvedomil už zakladateľ hlbinnej psychológie, Carl Gustav Jung, ktorý študoval nevedomé procesy a vrátil do psychológie pojem archetypu.  Mnohé zážitky ľudí po celom svete totiž naznačujú aj existenciu archetypálnej, transpersonálnej úrovne psychiky, ktorá je prístupná v zmenených stavoch vedomia. Zároveň sa čoraz jasnejšie ukazuje pozitívny prínos rôznych foriem meditácie a mindfulness je dnes trendom v terapii. Západná psychológia si postupne začína uvedomovať, že za svetom každodennej mysle sú ďalšie, zatiaľ neprebádané priestory. Koncept duše, ktorý sa dnes pokladá za naivnú ľudovú predstavu, možno bude opäť rehabilitovaný.

antro.png

CELOSTNÁ RELIGIONISTIKA

Religionistika skúma okrem iného náboženské predstavy kultúr, ktoré tvorili kolísku civilizácie. Tieto mali ešte úplne inú perspektívu sveta, než akú máme dnes - verili v magické pôsobenia, bytosti prírody a rôznorodé božstvá. Hoci to dnes vnímame ako prvky primitívneho myslenia, vypovedá to mnohé o stave vedomia, v ktorom pôsobila intuícia oveľa silnejšie a individuálne sebauvedomovanie ešte nebolo plne rozvinuté. Vedomie starovekého človeka sa zrejme vnímalo ako prepojenejšie s celým kozmom, než vedomie dnešné. Výskumy zo zmenených stavov vedomia ukazujú, že predstavy o božstvách nemuseli byt číre fantázie, ale skôr výpovede o archetypálnych obsahoch kolektívnej psyché. Aký je pôvod týchto archetypov a ako ovplyvňovali život prvých civilizácií?

physics-chalkboard_cropped.jpg

CELOSTNÁ FYZIKA

Do začiatku 20. storočia fyzika pracovala s predstavou, že všetko, čo existuje, je zložené z malých, pevných čiastočiek - atómov. Moderný vedecký obraz sveta sa odvodzuje práve od tejto fyzikálnej predstavy. Dnešná fyzika je však zásadne odlišná - kvantová teória hovorí, že základom hmoty už nie sú pevné častice, ale energetické vibrácie a potenciály, čo je predstava oveľa bližšia duchovným tradíciám, ktoré chápali vibrácie ako tkanivo sveta. Zároveň experimenty v kvantovej mechanike odhaľujú pôsobenie vedomia na fyzikálnu realitu a otvárajú tak novú perspektívu, v ktorej vedomie môže byť chápané ako ďalšia fundamentálna sila, neredukovateľná a neodvoditeľná z iných. Niektoré základné pojmy ako kauzalita a predpoklady ako kauzálna uzavretosť fyzikálnych systémov možno bude potrebné prehodnotiť v situáciách, kde je prítomné vedomie.

logo.jpg

CELOSTNÁ HISTÓRIA

História je nám väčšinou podávaná ako sled vzájomne prepojených udalostí bez vnútornej logiky či zmyslu. Za mnohými historickými udalosťami sú ľahko pochopiteľné ľudské túžby - po presadení sa, po moci a majetku, po sociálnej spravodlivosti, šírení viery či po poznaní. Čo však stojí za fundamentálnymi a náhlymi zmenami svetonáhľadu a hodnôt? Do akej miery sú dejiny diktované podvedomými vplyvmi a ako sa vedomie a sebapochopenie ľudstva vyvíjalo spolu s dejinami? Dá sa na celé kultúry či národy pozerať ako na živý organizmus s určitou formou kolektívnej mysle? Práce nemainstreamových historikov naznačujú, že dejiny majú svoju hlbšiu logiku, ktorá sa dá pochopiť, ak ich budeme chápať ako dejiny vývoja vedomia, skôr než dejiny vonkajších udalostí.

s859376373670537816_p181_i32_w500.jpeg

CELOSTNÁ MEDICÍNA

Zdravie je doménou, v ktorej západná medicínska veda naráža na alternatívne liečebné postupy a modely človeka obzvlášť intenzívne, pretože sa jedná o ľudské zdravie a životy a ľudia na oboch stranách barikády - akreditovaní doktori aj alternatívni liečitelia - majú často na druhý tábor kritický pohľad. Hoci v oblasti alternatívnej medicíny pôsobí veľa podvodníkov, faktom je, že pre určité funkčné, evidenciou overené liečebné postupy nemá západná, v materializme zasadená medicína, vysvetlenie. Základom funkčnej alternatívnej medicíny je totiž špecifický obraz o zložení ľudskej bytosti, ktorá má okrem materiálneho tela aj subtílnejšie telá tvorené jemnými energiami, pričom pôsobenie na dráhy a centrá týchto energií má pozitívny zdravotný účinok na jednotlivé orgány a sústavy.

telepathygrids.jpg

CELOSTNÁ PARAPSYCHOLÓGIA

Parapsychológia sa zaoberá skúmaním existencie nezvyčajných psychických fenoménov, ako napr. telepatiou, telekinézou, mimozmyslovím vnímaním a pod. Tieto fenomény sú niekedy označované za anomálie. Sú to však anomálie iba ak predpokladáme, že sa informácia a energia prenáša iba mechanickým stykom medzi hmotnými objektami. V rámci pohľadu, ktorý chápe vedomie ako samostatnú vrstvu reality, je skôr záhadou, prečo nie sú takéto fenomény oveľa častejšie.